Vánoce Vánoce přicházejí...

Čo nevidieť sú tu zase raz Vianoce. Rok prešiel ako voda a my už zase zmýšľame čo všetko musíme kúpiť, zaobstarať, obiednať. Všetci chceme mať tieto sviatky dokonalé. Prežiť vianočný čas v kruhu rodiny, vyčarovať úsmev na tvári blížneho a stráviť tieto okamihy s tými, na ktorých nám najviac záleží.

Aby ste sa vyhli zbytočnému chaosu a stresu a nemuseli si k štedrovečernej večeri sadať unavení, musíte s prípravami začať skôr ako 22. decembra. Plánovanie vám ušetrí zbytočný zhon a strach z nedostatku času, ale zaručene si tie Vianoce aj viac naplno užujete.

Zoznam všetkých potrebných záležitostí je v tomto náročnom období výborná vec. Jeden z dôležitých poznámkových listov je ten, kde budú darčeky, ktoré chcete blížiace sa Vianoce darovať. Je to uľahčenie situácie nielen u detí ale i u dospelých. Takto sa Vám určite nestane, že sa budete motať v nákupných centrách predposledné dni a márne hľadať niečo, čo by mohlo vzbudzovať aspoň akú takú spokojnosť.

Ako to bolo na Vianoce kedysi?

Mala som tú česť vypočuť si aké boli Vianoce niekedy dávnejšie. Ako sa ľudia chystali a čo nesmelo v tento deň chýbať. Aké sviatky zažívali naši starý rodičia a prarodičia?

Z rozprávania starejších sa toho veľa dozviete a počúvať sa to dá tak dlho, dokým im sily stačia.

Pradedko to opisuje takto :

„No ako to bolo na vianoce bolo voľakedy, sme sa všetci pri stole postavili a otec zavinšoval – milé deti, drahá žena,  rodinka moja, vinšujem vám na tieto slávne sviatky, hodne zdravia štastia, lásku a svornosť. Lásky nadovšetko, lebo iba tá znáša bolesť a utrpenie všetko, aby sme boli zdraví a aby sme sa nataktoro všetci pohromade zišti tak ako teraz, pri štedrom večernom stole. Zapálila sa sviečka a začali sme večerať.

Tetka si spomína :

„ Vždy si na Štedrý večer spomínam na tie materine ruky, takie zodratie zničené od roboy,, ale nám to bolo milo,ako sme to prijali my deti,  dobre že nám oči nevyskákali, čo sme hľadeli na ňu, či už ten orieštek lieskový alebo ten väčši vlásky, jabĺčko,  hruštičku, medu väčšiu kvapku na oblátku, ani toho nebolo veľmi veľa, ale, bol oveľa sladší ako je teraz.

Blížia sa Vianoce ... čas pokoja, rodiny a darčekov...

Sviatky lásky a pokoja, pre iného sviatok, kedy sa stretnecelá rodina, pre deti sviatok očakávania darčekov od Ježiška. Ale naozaj len pre deti? Priznajme si úprime, každý jeden niečo pod stromčekom čaká.
História „darčekov“ alebo „obdarúvania blízkych“ siaha hlboko do histórie. Vianoce majú svoj pôvod v predkresťanskom období. Pre našich pohanských predkov to boli sviatky slnovratu a zároveň teda jeden z najvýrazneších sviatkov roka. Je prirodzené, že kresťanstvo využilo tento priestor a najkrajšie sviatky roka,
 Vianoce, slávime práve v období zimného slnovratu. Vianoce nesú so sebou i veľa zvykov a tradícií. Dávame peniaze pod obrus, reťaz okolo stola, slamu na podlahu a mnohe iné, ktoré sa predávajú z generácie na generáciu. Zachovali sa i koledy a tradičné vianočné jedlo. Všetci si pochutíme na kapustnici, opekancoch, kaprovi a v dešnej dobe sú stoly plné aj iných sladkých a slaných dobrôt. Možno to má pôvod v dávnych dobách, kedy večera pozostávala z deviatich chodov,ale Slovania boli chudobní, a tak čo sa v dome našlo, to sa dalo na stôl. Tak je tomu i dnes, kto koľko má, toľko si dá.  Neoddeliteľnou súčasťou,nielen pre deti, sú darčeky.