Mala som tú česť vypočuť si aké boli Vianoce niekedy
dávnejšie. Ako sa ľudia chystali a čo nesmelo v tento deň chýbať. Aké
sviatky zažívali naši starý rodičia a prarodičia?
Z rozprávania starejších sa toho veľa dozviete a počúvať
sa to dá tak dlho, dokým im sily stačia.
Pradedko to opisuje takto :
„No ako to bolo na
vianoce bolo voľakedy, sme sa všetci pri stole postavili a otec zavinšoval
– milé deti, drahá žena, rodinka moja, vinšujem vám na tieto slávne
sviatky, hodne zdravia štastia, lásku a svornosť. Lásky nadovšetko, lebo
iba tá znáša bolesť a utrpenie všetko, aby sme boli zdraví a aby sme
sa nataktoro všetci pohromade zišti tak ako teraz, pri štedrom večernom stole.
Zapálila sa sviečka a začali sme večerať.
Tetka si spomína :
„ Vždy si na Štedrý
večer spomínam na tie materine ruky, takie zodratie zničené od roboy,, ale nám
to bolo milo,ako sme to prijali my deti, dobre že nám oči nevyskákali, čo sme hľadeli
na ňu, či už ten orieštek lieskový alebo ten väčši vlásky, jabĺčko, hruštičku, medu väčšiu kvapku na oblátku, ani
toho nebolo veľmi veľa, ale, bol oveľa sladší ako je teraz.